A co bude dále, Prešove?

S najstarším futbalovým klubom na Slovensku to nevyzerá najlepšie. Zdá sa, že najkritickejšia sezóna niekdajšieho nováčika bude a je tá s číslom 4. Tím je po tretine Corgoň ligy na poslednom mieste, z kádru vylučuje obrancov a láme negatívne rekordy.

Nepríjemná sinusoida smerom ku dnu sa s Prešovom ťahá čím ďalej, tým viac. Roky 2008 a 2009 sa ešte zdali byť akurátne, veď Tatran postúpil po dlhých rokoch do Corgoň ligy a vôbec si neviedol zle. Dokázal doma porážať tímy z hornej časti tabuľky a prezentoval sa hrou, ktorá body na svojom ihrisku nepúšťa. Konečné 7. miesto bolo viac ako príjemné prekvapenie a v ďalších sezónach sa rátalo s ešte lepšími umiestneniami. Za spomenutie určite stoja aj pamätné zápasy; hneď ten prvý doma proti Ružomberku, keď plný štadión videl dramatický zápas a rozhodujúci gól Prekopa po poslednom rohu v hodine dvanástej, alebo neskutočná remíza 5:5 v Košiciach, plná zvratov, či trojgólová nádielka pre hráčov pôsobiacich na štadióne Antona Malatinského.

Aj v druhej sezóne sa tímu vtedajšieho trénera Romana Pivarníka darilo, opäť sa z bodov na ich ihrisku netešila Žilina, pravidelne nebodoval ani Slovan. A vôbec, šošoni si v metropole Šariša od postupu Tatranistov ešte nezaknihovali ani jeden gól. Opäť boli k videniu prekvapivé výsledky, famózne góly a pekné 8. miesto. Ak sa hovorí, že prvá sezóna býva po návrate do ligy pre nováčika najťažšia, v prípade Prešova tu však platí aj najkrajšia.

Divákov totiž následne prestali baviť futbalom, začali sa písať negatívne rekordy a smutné príbehy z výsledkov, či návštev na tribúnach. Problém číslo jedna je nestabilnosť kádra. Logicky sa preto pred sezónou tím posilňuje a chce využiť transferové okno naplno. Lenže stanoviť si cieľ pred začatím ligového ročníka, "stabilizovať káder", je na smiech. Ak je toto ten správny cieľ pre klub s dlhoročnou tradíciou, potom v Corgoň lige nemá čo robiť.

Prešovčania ovplývajú mnohými skvelými mladými hráčmi, ich dorast vyhral nedávno všetko, čo sa dalo. Napriek tomu väčšina z nich hosťuje v iných mužstvách, či ligách. Stavia sa na odchovancov z kategórie zahraničných, na polročné hosťovania, či iné nepochopené stratégie. Ako vidno, k ničomu nevedú. Jedine k poslednému miestu v tabuľke. Už v minulom roku sa čosi naznačovalo a teraz sa potvrdzuje, že toto postup k vyšším métam byť predsa nemôže.

Ako minulý ročník začal, tak tento pokračuje. Mnohé zápasy bez vsieteného gólu, maximálny počet prehier, hra bez myšlienky. Celý čas jasne posledná Dubnica napokon takmer siahala po záchrane. Len dva body rozhodli, že v CL ostáva Prešov. Viac prehier nemal ani tím z Považia. Opäť si napríklad všetky body neodniesol Slovan, najvyššiu výhru doma zaznamenali koňare so Žilinou (2:0), no v súčasnosti už nevychádza ani to. Posledná výhra pred vlastnými fanúšikmi má hrozivý dátum: 23.4.2011. Odvtedy sa hralo deväť zápasov, získané boli 3 body.

Takže, ako ďalej Prešov? Veď v ostatných týždňoch sa nespĺňa ani ten posledný "cieľ". Marián Farbák a David Čep, pevné opory defenzívy v nedávnej dobe, v mužstve skončili. Jeden pre katastrofálne výkony, druhý pre porušenie životosprávy. "David Čep opakovane porušil životosprávu, hoci bol v podmienke. Nezachoval sa férovo ku kolektívu a na základe toho bol vyradený z kádra," povedal na margo bývalého kapitána 1. FC Tatran tréner mužstva Štefan Tarkovič. Podľa kuloárnych informácií sa rodák zo Šternberka ocitol v bare v podnapitom stave, deň po prehre so Senicou.

Neostáva tak nič iné, iba začať hrať. Nielen s myšlienkou, ale aj s bodovým ziskom po záverečnom hvizde rozhodcu. Ešte necelý rok a pol dozadu hrali hráči v zelenobielom drese posledný duel ročníka proti Ružomberku v takej základnej zostave, že v tej súčasnej už nie je 8 hráčov. A vraj stabilizovať káder...