Představení účastníků ME 2016 - Slovensko

Keď v auguste 2014 hrala slovenská reprezentácia na domácej pôde v prípravnom zápase s malou Maltou, počas celého duelu sa najmä smerom do ofenzívy trápila a vyhrala iba tesne 1:0 po góle Adama Nemca. Fanúšikovia spokojní neboli, tím po záverečnom hvizde vypískali a v tom momente si málokto myslel, že Slovensko by mohlo v kvalifikácii ohroziť favorizované Španielsko a Ukrajinu.

Výsledky mužstva kolísali - aj keď ukázalo niekoľko dobrých výkonov, napr. pri víťazstve v Poľsku v prípravnom dueli, posledná kvalifikácia mu vôbec nevyšla. V pomerne vyrovnanej skupine, v ktorej sa mala o postup pobiť hlavne s Gréckom a Bosnou a Hercegovinou, stratila šancu na miestenku v Brazílii už dva duely pred koncom.

V priebehu pár mesiacov sa však udiala obrovská zmena - zo Slovenska sa náhle stal jeden z najnebezpečnejších celkov Európy, ktorý stúpal v rankingu FIFA a porážal papierovo silnejších protivníkov. Víťazstvom bola aj skutočnosť, že tím sa po dlhých rokoch mohol opäť spoľahnúť na podporu priaznivcov.


Slovenskej reprezentácii sa výbornými výsledkami podarilo zmeniť negatívnu atmosféru, ktorá sa dlhodobo držala pri miestnom futbale. Zaostávanie slovenského futbalu za českým začalo už na začiatku 90. rokov aj kvôli politickým pomerom — vtedajší premiér Vladimír Mečiar sľuboval, že z krajiny spraví nové Švajčiarsko, no v skutočnosti sa podobala skôr na Bielorusko.

V poslednej federálnej lige bolo iba šesť slovenských klubov (v porovnaní s desiatimi českými), pričom dva z nich na zostupových priečkach. Kvalita slovenskej ligy bola v 90. rokoch veľmi nízka, finančne bojoval aj Slovan Bratislava, ktorý z troch miliónov dolárov inkasovaných za predaj fenomenálneho Petra Dubovského do Realu Madrid v júli 1993 rekonštruoval štadión, sedadlá za bránami a opravil vodovodné a elektrické vedenia.

V prvom kvalifikačnom zápase samostatného Slovenska proti Francúzsku na Tehelnom poli dvakrát vypadlo umelé osvetlenie. Vtedajší prezident SFZ Milan Služanič neskôr naznačoval, že možno nešlo o náhodu, ale o dôsledok vyhrotených sporov medzi reprezentáciou a Slovanom, ktorý dodával do tímu najviac hráčov. Reprezentácii sa vôbec nedarilo, v kvalifikáciách sa zaradila do kategórie podpriemerných tímov s ďalšími štátmi bývalého východného bloku — napr. Macedónskom, Lotyšskom či Bieloruskom — zatiaľ čo česká reprezentácia patrila k európskej špičke.

Najbližšie k veľkému turnaju sa Slovensko ocitlo v kvalifikácii na MS 2006 — v skupine po dobrých výkonoch, vrátane domácej remízy 1:1 s Portugalskom s Figom a Ronaldom, skončilo nad Ruskom a dostalo sa do baráže. Proti Španielsku však nemalo šancu, vonku v kontroverznom dueli, kde bol aj tréner Dušan Galis rozhodcom vykázaný na tribúnu, podľahlo vysoko 1:5.

O štyri roky neskôr, pod vedením bývalého stredopoliara Vladimíra Weissa, však už bola reprezentácia úspešná. Vyhrala vyrovnanú skupinu s Českou republikou, Poľskom, Slovinskom či Severným Írskom, aj keď si situáciu skomplikovala prehrou 0:2 v predposlednom zápase v Bratislave proti Slovincom. O jej postupe rozhodol vlastný gól poľského obrancu Seweryna Gancarczyka v zasneženom dueli v Chórzowe. Na MS sa Slovensko dostalo až do osemfinále - z úvodného dvojzápasu s Novým Zélandom a Paraguajom získalo len jeden bod, no v poslednom súboji s Talianskom slávne zvíťazilo 3:2. Vypadlo až po prehre s Holandskom (1:2).





Slovensko odštartovalo kvalifikáciu na ME najlepším spôsobom — na pôde favorizovanej Ukrajiny vyhralo 1:0 po góle Róberta Maka. Keď o mesiac neskôr v Žiline porazilo Španielov, sebavedomie tímu narástlo a ešte sa posilnilo ďalšími štyrmi duelmi bez straty bodu — proti Bielorusku, Luxembursku a dva razy Macedónsku.

Do jesennej časti išlo Slovensko vo výbornej pozícii, preto si mohlo dovoliť šetriť najlepších hráčov (s výnimkou Hamšíka) a prehrať 0:2 v Španielsku, aby následne uhralo bezgólovú remízu s Ukrajinou. Aj keď doma následne sklamalo v súboji s Bieloruskom (0:1), v Luxembursku už potvrdilo svoj postup.

Odvtedy reprezentácia nastúpila v šiestich prípravných dueloch a okrem Lotyšska (0:0) podala vo všetkých výborný výkon. Zdá sa, že tím je pred Eurom na vrchole svojej formy, hráči si veria a rozhodne chcú minimálne postúpiť zo skupiny.


Keď v lete 2013, v strede ďalšej z katastrofálnych kvalifikácií, sprevádzanej remízou s Lichtenštajnskom či Litvou, prichádzal k slovenskej reprezentácii tréner Ján Kozák, vládli zmiešané pocity. Na jednej strane ho sprevádzalo množstvo medializovaných škandálov, na druhej strane sa však hovorilo o jeho veľkých kvalitách, ktoré preukázal počas dlhoročného pôsobenia v Košiciach, s ktorými potrápil v Európskej lige AS Rím a dokázal do veľkého futbalu dostať viacero veľmi kvalitných mladíkov, vrátane defenzívneho stredopoliara Chelsea Nemanju Matića.

Kozák nerobil v kádri veľké zmeny — ani nemohol, vzhľadom na kvalitu ďalších reprezentačných adeptov. Namiesto toho vytvoril systém, v ktorom úplne vynikli kvality opôr, často neschopných preniesť svoju klubovú formu do slovenského dresu. Kostra tímu bola rovnaká ako na úspešných MS 2010, Kozák ju však vhodne na problémových postoch doplnil a postupne zapracoval aj viacerých mladých hráčov.

Z tímu, ktorý ešte v novembri 2013 remizoval s Gibraltárom (v jeho prvom oficiálnom zápase) a v lete ďalšieho roka sa na domácom ihrisku trápil v priateľskom dueli s Maltou, sa stal jeden z najnepríjemnejších tímov kontinentu: schopný hrať proti hociktorému súperovi vyrovnanú partiu. Odkedy mužstvo vedie Kozák, dokázalo poraziť Bosnu a Hercegovinu, Poľsko, Ukrajinu, Španielsko, Českú republiku, Švajčiarsko, Island a nedávno aj Nemecko. V priebehu šiestich rokov vyhrali nad všetkými troma svetovými šampiónmi — okrem Španielska a Nemecka aj nad Talianskom (v slávnom zápase na MS 2010).

Kozák nikdy nepatril k futbalovým intelektuálom, vo svojej kariére má za sebou aj kontroverzné momenty. Rozpráva jednoduchým spôsobom, no jeho slová majú obrovskú silu. Svojou charizmou, skromnosťou a ambicióznosťou nakazil celý tím. V marci mi o ambíciách na ME v rozhovore pre Denník N a The Blizzard povedal: "Ja nie som typ človeka, ktorý sa uspokojí s tým, že som 'iba' postúpil. S 1. FC Košice sme sa dostali do skupinovej fázy Ligy majstrov, ale mužstvo v nej nezískalo ani bod v konkurencii Juventusu, Manchestru United a Feyenoordu. Ja som už vtedy mužstvo neviedol. Ale keď som sa s vtedajšími hráčmi rozprával, súhlasili spätne s tým, čo som im vtedy povedal: 'Vy ste sa tešili na zápasy, chceli ste si ich užiť, ale futbal nie je o tom.'"

"Futbal je o niečom inom. Verím, že teraz dostatočne nabudím hráčov a vysvetlím im, že tu nie je potrebné si ísť majstrovstvá Európy užiť, ale dosiahnuť tam dobré výsledky a urobiť všetko pre úspešný výsledok. Mužstvo, ktoré dosahuje dobré výsledky, si viac vážia — aj súperi. Lebo keď vás niekto porazí, tak Vás potľapká. Ale naozaj rešpektuje a váži si ťa až vtedy, keď ho porazíte. Na ME sa ide s cieľom pobiť sa o čo najlepší výsledok. Ale tak isto je potrebné aj rešpektovať súperov a súperi sú ťažkí," dodal Kozák.




Marek Hamšík je najväčšou prednosťou, ale zároveň aj slabinou Slovenska. V predchádzajúcich reprezentáciách sa trápil, istý čas dokonca nastupoval ako defenzívny stredopoliar a mal veľa taktických povinností. Kozák však pochopil, že lepšie sa bude cítiť vo voľnej role playmakera a dal mu na ihrisku dosť priestoru.

Hamšík okrem skvelého vnímania hry a citu pre prihrávku aj často strieľa góly — s piatimi presnými zásahmi bol najlepším strelcom tímu v kvalifikácii. Na druhej strane, reprezentácia by mohla byť až príliš závislá na jeho výkone — v prípade jeho dobrého pokrytia súperom by sa Slovensko oveľa ťažšie dostávalo do gólových príležitostí.

Hamšík je stopercentný profesionál, ktorý nič nevypustí — ani v zápase, ani na tréningu. Nielen Kozák ho často označuje za hráča, od ktorého by sa všetci talentovaní mladíci mali učiť. Slovensko má v ňom hráča svetovej triedy, ktorý krajine dlhé roky chýbal. Zdá sa, že si to po dlhoročnej kritike konečne uvedomili aj fanúšikovia.




Peter Pekarík sa do základnej zostavy reprezentácie dostal už na jeseň 2008, keď podal vynikajúci výkon proti Severnému Írsku v zápase, ktorý odštartoval úspešnú kvalifikáciu na MS v Juhoafrickej republike. Odvtedy z nej nevypadol — v Pekaríkovi má slovenská reprezentácia jediného kompletného krajného obrancu podľa moderných predpokladov: absolútne spoľahlivého smerom dozadu a schopného podporiť aj útok.

Keď ho Vladimír Weiss po úspešných MS 2010 opisoval, povedal: "Pekarík je trochu nenápadný hráč, ale vždy zo seba vydá sto percent." Pekarík patrí k hráčom, ktorý sa vyjadrujú neuveriteľne skromne a nemajú žiadne hviezdne maniere. Kozák rozprával, že pri jeho nástupe do reprezentácie pôsobil na zrazoch zakríknutým dojmom, no momentálne už je v úplnej psychickej pohode.

Pekarík nie je veľmi viditeľný a nedosahuje na verejnosti status Hamšíka či Škrtela, no pre úspech mužstva bol vždy dôležitý. V Herthe aj kvôli dlhému zraneniu ramena dlho nehral, no v kádri Slovenska nie je žiadny hráč, ktorý by mohol jeho pozíciu v základnej zostave ohroziť.




Keďže Kozák patrí medzi konzervatívnych trénerov, nepredpokladá sa, že by svoju zostavu nejako v porovnaní s preferovanou jedenástkou v kvalifikácii menil. Napokon, nemá na to ani žiadny veľký dôvod.

Post brankárskej jednotky si s prehľadom stráži plzenský Matúš Kozáčik, ktorý z neho ešte pred dvoma rokmi vytlačil Jána Muchu po jeho sérii zbytočných chýb a poklese formy. Tretím brankárom je Ján Novota z Rapidu Viedeň, ktorý toho však kvôli zraneniu v minulej sezóne veľa neodchytal.

V strede obrany už približne desať rokov hrajú spolu Martin Škrtel s Jánom Ďuricom a patria medzi najspoľahlivejšie reprezentačné stopérske dvojice v Európe. Škrtelovi sa síce v Liverpoole nedarilo a nahlas sa hovorí o jeho letnom odchode, no v drese Slovenska je väčšinou absolútne istý a Kozák mu dôveruje. Ďurica vekom futbalovo dozrel, nerobí už toľko chýb pri rozohrávke a je zdravo drzý — veľa si dovoľuje nielen proti súperovým útočníkom, ale aj s loptou na kopačke. Na pravom kraji obrany operuje spomínaný Pekarík. Post ľavého obrancu je pred Eurom otázny — preferovanou voľbou Kozáka bol Tomáš Hubočan, ten sa však stále zotavuje zo zranenia päty. Ak by sa neuzdravil včas, môže ho zastúpiť niekdajšie ľavé krídlo Dušan Švento.

Priestor pre Hamšíka robil v strede poľa vynikajúci Juraj Kucka (AC Miláno), hráč s obrovským fyzickým fondom, bojovnosťou a s veľkou chuťou zapájať sa aj do ofenzívy. Typickým číslom 6 bol Viktor Pečovský, jediný pravidelne nastupujúci hráč z domácej ligy. Jeho miesto v základe však výbornými výkonmi v posledných dueloch ohrozuje Patrik Hrošovský, ktorý je mladší a technickejší ako Pečovský.

Na krídlach nastupuje väčšinou Vladimír Weiss ml. s Róbertom Makom, v prípade ich absencie je schopný ich rovnocenne zastúpiť aj Miroslav Stoch či ofenzívny univerzál Stanislav Šesták. Ako však ukázal zápas v Nemecku, Weiss sa musí zlepšiť v defenzívnej činnosti, najmä v tom prípade, ak by bol na ľavom kraji obrany napokon ofenzívnejšie ladený Švento.

Kozák mal problém nájsť spoľahlivého zakončovateľa. Na hrote dával šancu fyzicky dobre stavanému Adamovi Nemcovi, ktorý si perfektne rozumel s Hamšíkom, no na klubovej úrovni nedal gól od novembra 2014 a po nepodarenom pôsobení v New York City nehráva pravidelne ani v holandskom Willem II. V závere kvalifikácie sa preto Kozák obrátil na v lepšej forme hrajúceho Michala Ďuriša, na ktorého mala Plzeň už v januári lukratívnu ponuku z francúzskej ligy a ak by sa mu na Eure darilo, v lete s najväčšou pravdepodobnosťou odíde do lepšieho klubu.