Zabavník v Mainzi končí. Alternatívou i Slovensko

Radoslav Zabavník je bojovník na pohľadanie. Aj keď ostatné mesiace mu nepriali a s formou si občas nepotykal, stále patril medzi dôležitú súčasť obrany mužstva. Po skončení sezóny si však musí hľadať nový klub. Ak sa mu to nepodarí, nevylučuje i návrat do Košíc či Žiliny.

Práve tam totiž svoju kariéru v minulosti začínal. Neskôr obliekal i dres ruského Tereku Groznyj, výrazným spôsobom sa dostal do povedomia v účinkovaní pod vedením Vladimíra Weissa v slovenskej reprezentácii. V už bývalom klube FSV Mainz si urobil dobré meno, ale vinou zranení či výkyvu výkonov si občas musel sadnúť aj na lavičku. Záver sezóny dohral v základnej zostave, ale azda i preto, že v tíme končí. Zmluva mu vypršala: "Predchádzalo tomu zopár pohovorov, v ktorých mi tréner vravel, aby som ešte zabojoval o miesto v kádri. Napokon sa pod môj definitívny odchod podpísalo to, že vedenie klubu mieni omladiť káder. Tréner to následne vypustil do éteru pred domácim zápasom predposledného kola s Mönchengladbachom. Priznám sa, plánoval som, že moje pôsobenie v Mainzi by mohlo pokračovať ešte také dva roky. Dovtedy, kým sa nevrátim na Slovensko. Situácia sa vyvinula inak, takže sa musím tomu prispôsobiť," povedal kremenitý obranca.

V najbližších týždňoch ho čaká hľadanie klubu. Ak sa to nepodarí, šanca návratu na Slovensko existuje: "Spomínam si, že v podobnej situácii ako teraz som sa ocitol práve pred príchodom do Mainzu. Nemyslím si, že by to mal byť pre mňa dôvod na paniku. Mám mesiac na to, aby som sa niekde umiestnil. Ak mi bude zdravie slúžiť, ešte by som chcel dva rôčky hrať. Najlepšie by bolo pre mňa ostať v bundeslige, ale nebránim sa ani inej ponuke. Bližšie mám ku Košiciam, kde som vyrastal. Na Žilinu mám pekné spomienky, s rodinkou by sme sa chceli usadiť práve tam. Ale či tam budem pokračovať aj v kariére, to v tejto chvíli neviem. Ak by sa mi nijaký angažmán do polovice júna nečrtal, ku koncu mesiaca naberieme z Mainzu smer Slovensko," dodal Zabavník, ktorý ďalej prezradil, že by sa nebránil aj účinkovaniu v 2. najvyššej nemeckej súťaži.